Duch Svätý v nás

Niektorí z nás uvažujú: „Ak by bol Ježiš na zemi a mohol by som ho vidieť, nasledoval by som ho kamkoľvek.“ Avšak v Ezechielovi 36, 26-27 Boh hovorí: „Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení... “ Slová „dám svojho ducha do vášho vnútra“ na mňa hlboko zapôsobili. Boli chvíle, keď som si musela pripomínať, že Pánov Duch je vo mne. Pamätám si, ako som si to čítala a celé dni som dookola premýšľala: „Jeho Duch je naozaj vo mne!“ Tak ako bol kedysi Kristus so svojimi učeníkmi, dnes prebýva vo mne skrze Ducha Svätého. Je úžasné vedieť, že jeho Duch žije v nás, no často mu vôbec nevenujeme pozornosť.

Kde žije Duch Svätý

V 1. liste Korinťanom 3, 16 je napísané: „Azda neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch?“ Andrew Murray to vysvetľuje vo svojej knihe Duch Kristov spôsobom, ktorý mi veľmi pomohol. Píše, že jeruzalemský chrám sa skladal z troch častí: z nádvoria (kde mali prístup všetci veriaci), zo svätyne (kde kňaz vykonával duchovné obrady) a z veľsvätyne (kde prebýval samotný Boh).

Murray prirovnal naše telo k nádvoriu chrámu. Naša myseľ, vôľa a emócie predstavujú svätyňu. A v našom najhlbšom vnútri je veľsvätyňa, v ktorej prebýva Boží Duch. Boží Duch prebýva v našom duchu. Je v nás. V 17. verši tej istej kapitoly sa píše: „... lebo Boží chrám je svätý a tým ste vy!“ Iste nám pomôže mať pozitívnejší pohľad na seba, keď si uvedomíme, že v nás je chrám samotného Boha.

Ako môžeme udržiavať náš „chrám“ čistý? Keď sme prijali Ježiša do svojho života a stal sa naším Spasiteľom a Pánom, jeho krv nás očistila. Ako môžeme vo svojom chráme zachovať čistotu aj naďalej? Vierou. Úplným spoľahnutím sa na Božie slovo.

Deviaty verš 1. kapitoly 1. Jánovho listu rada označujem ako kresťanské „mydlo“. Píše sa v ňom: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“

Keď si naposledy stál pri umývadle a umýval si si ruky od špiny, kládol si si ustarostene otázku: „Kam len zmizla tá špina?!“ Nie. Veril si, že odtiekla spolu s vodou do odtoku. Nikdy si sa nad tým nezamýšľal. Presne to potrebujeme robiť aj v duchovnej oblasti: ak vyznáme svoje hriechy, Boh je verný; je pripravený odpustiť nám hriechy a očistiť nás OD VŠETKEJ neprávosti. Musíme veriť, že Boh nám odpustil, a to dokonca aj vtedy, ak to nevidíme ani necítime.

Duch Svätý neustále upriamuje našu pozornosť na Ježiša. Neustále nám upriamuje pozornosť na odpustenie, na kríž a na Kristovu krv. Neustále upriamuje našu pozornosť na to, že už niet pre nás odsúdenia. Prečo? Pretože v Liste Rimanom 8, 1 je napísané: „A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.“

Čo ale robí diabol? Chce ťa obrať o pokoj, ktorý ti dáva Boh. Diabol ti neustále pripomína tvoju minulosť a chce, aby si rozmýšľal o svojich najhorších hriechoch. Prehráva ti ich v mysli ako nejaký film. V takýchto chvíľach musíš urobiť to, že prinesieš tieto hriechy ku krížu a povieš: „Pane Ježišu, toto len dokazuje, že potrebujem Spasiteľa. Pane, ďakujem Ti, že Tvoja krv ma očisťuje od všetkých hriechov.“ Keď budeš premýšľať nad svojou hriešnosťou vo svetle kríža a Ježišovej krvi, nájdeš Boží pokoj. Nevracaj sa k starým hriechom. Dôveruj Božiemu odpusteniu.

Duch Svätý k nám hovorí

Ale čo s našimi súčasnými hriechmi, s tými, na ktoré upriamuje našu pozornosť Boh?

Pán sa mi vie najviac dostať „pod kožu“ prostredníctvom mojich vzťahov. Jeden vzťah ma sužoval roky. S danou osobou som prežívala natoľko náročné chvíle, že som si pomyslela: „Ak sa raz ona dostane do neba, ja tam nechcem ísť“. Ukazovala som na tú osobu prstom. Bola som kritická. Odsudzovala som ju. Hľadala som na nej chyby. Nenachádzala som na nej nič dobré. A po celý ten čas som samu seba ospravedlňovala.

Jedného dňa mi Pán ukázal 18. kapitolu Lukášovho evanjelia. V 9. verši sa píše: „Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo...“ Vtedy som si uvedomila, že aj ja si namýšľam, že som spravodlivá a že na tú osobu pozerám s pohŕdaním.

Toto je podobenstvo, ktoré rozprával Ježiš: „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej (samospravodlivý, povýšenecký náboženský vodca), druhý mýtnik (morálne skazený, nenávidený vyberač daní). Farizej stál a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“

Ježiš vysvetlil toto podobenstvo takto: „Hovorím vám: Tento (muž, ktorý povedal: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu“) odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Keď som si to prečítala, musela som vyznať: „Ach, Pane, správam sa ako farizej. Je mi z toho zle. Túto osobu odsudzujem.“ Zistila som, že musím zamerať pozornosť na svoje srdce. Keď som sa pozrela do svojho srdca, videla som tam žiarlivosť, nedostatok lásky, pýchu, hnev, posudzovanie, ukazovanie prstom. Potom som si otvorila List Galaťanom 5, 16-23: „Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete spĺňať žiadosti tela... A skutky tela sú zjavné: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, svár, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné... No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon.“

Niekedy sa pozrieme na ten zoznam hriechov a povieme si: „Nič z toho sa ma až tak netýka.“ Vieš však, v čom zlyhávame? Zlyhávame v tom, že sa na seba nepozrieme cez zoznam ovocia Ducha a nespýtame sa: „Nakoľko som milujúci? Nakoľko som láskavý? Nakoľko som verný? Nakoľko som dobrotivý?“ Hodnotíme sa podľa hriechov, namiesto toho, aby sme sa hodnotili podľa ovocia Ducha.

Andrew Murray povedal: „Čím to je, že stretávame kresťanov, ktorí sú takí svätuškárski a zatvrdnutí? Sú takí, lebo nevedia nič o Duchu lásky. Jedine Duch Svätý dokáže milovať skutočnou láskou.“

Keď som rozmýšľala nad osobou, ktorá mi ublížila, spomenula som si na verše z 1. Petrovho listu 3, 8-9: „Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie...“

Zažila som zo strany tejto mojej známej zlo aj zlorečenie. Avšak apoštol nás po slovách „neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie“ vyzýva: „...žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.“

Pri pohľade na to, čo bolo v mojom srdci, som si priznala, že som sa správala ako farizej, a modlila som sa: „Pane, buď milostivý ku mne hriešnej. Ukáž mi, prosím, ako žehnať tejto osobe.“ V tom čase som bola v Anglicku a spomínam si, ako som v jednom z kníhkupectiev zbadala pomerne drahú knihu, pričom som vedela, že tejto osobe by sa veľmi páčila. Keď som sa vrátila domov, dala som jej tú knihu. Nedokážem ani opísať, ako veľmi ju to dojalo. Tá kniha znamenala pre ňu celý svet a myslím si, že Boh si to použil veľmi silným spôsobom na naše uzmierenie.

Duch Svätý ti bude vždy verne poukazovať na to, že sa nesprávaš podľa vzoru Krista. Aj mne verne ukázal, v čom som nebola ako Kristus. Keď čítame Božie slovo a prosíme Ducha Svätého, aby nás viedol cestami, ktoré ho tešia, prinesie do našich životov ovocie Ducha, ktorým je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie“.

Ježiš povedal: „Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si zamiloval aj ja vás. Zostaňte v mojej láske!... Toto som vám povedal, aby moja radosť bola vo vás a aby vaša radosť bola úplná.“ (Ján 15, 9.11)

Tento článok je úryvkom z knihy Ney Bailey Faith Is Not A Feeling (Viera nie je pocit). Použité so súhlasom autorky.

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok