Ako viesť krátke rozhovory o Bohu

Čo nám bráni v tom, aby sme častejšie hovorili ľuďom o Bohu?

Možno nechceme byť nezdvorilí. Ľudia sú zaneprázdnení. Nechceme sa im vnucovať.

Vieme im povedať svoje osobné svedectvo – príbeh o tom, ako sme sa stali veriacimi a čo Boh urobil v našom živote. Takisto vieme, ako zdieľať evanjelium pomocou nejakých evanjelizačných pomôcok (napr. cez brožúrku Chcel by si spoznať Boha osobne?)

Avšak povedať niekomu svoje svedectvo alebo vysvetliť brožúrku si vyžaduje vhodnú situáciu a dostatok času, keďže ide o pomerne veľké množstvo informácií. Je tu však aj spôsob, ako môžeš mať s niekým krátky – minútový – rozhovor a účinne ho nasmerovať na Boha.

Pointa nášho svedectva je v šírení „každého dobra, ktoré je v nás pre Krista“ (Filemonovi 6).

Veľmi sa mi to páči, pretože je to presne to, čo neveriacich zaujíma: čo je v nás vďaka Kristovi iné. Nemyslím si, že by ich nejako veľmi zaujímalo, ako presne sme sa stali veriacimi. Radšej chcú vedieť: „Načo ti to je dobré? Ako ti táto viera pomáha v tvojom každodennom živote? Čo z toho máš?“ A to je skvelá príležitosť povedať im o Bohu.

Niekto môže povedať: „Viem, že Boh ma počúva, keď sa s ním rozprávam, pretože odpovedá na moje modlitby.“ Iný možno povie: „Keď som v situácii, že neviem, čo robiť alebo ako sa zachovať, otvorím si Bibliu a Boh ku mne hovorí – už veľakrát sa mi stalo, že mi dal presne takú odpoveď, akú som v tej chvíli potreboval.“

Ja zvyknem povedať: „Vždy, keď som v živote stála pred kľúčovými rozhodnutiami, s úžasnou jasnosťou som vnímala Božie vedenie v tom, čo by som mala urobiť.“

Ak sa ťa niekto pýta, ako ti tvoja viera pomáha, a chce počuť príklady, vieš mu ich dať... Z tvojho vlastného života!

Navrhujem, aby si teraz strávil nejaký čas osamote s Bohom. Chcem, aby si porozmýšľal nad svojimi skúsenosťami s Bohom, keď si jasne videl, ako konal, a keď si pochopil: „Takýto je Boh. Viem, že je taký, pretože v mojom živote urobil to a to.“ Tvoj vlastný príbeh je tvoja najsilnejšia zbraň.

Odporúčam ti, aby si si napísal tri veci, ktoré si z vlastnej skúsenosti pochopil o Bohu. Najbližšie, keď sa budeš s niekým rozprávať, z nich môžeš čerpať. (Na konci nájdeš príklady z môjho života.)

Ale tam to nekončí. Povedzme, že sa s niekým rozprávaš. Je to tvoj kamarát a povie ti, že je z niečoho vystresovaný. Mohol by si povedať: „Vieš, keď som bol v podobne ťažkej situácii, zažil som, ako mi uprostred nej Boh dal zvláštny pokoj. Dokázal som mu dôverovať a vedel som, že môže vstúpiť do mojej náročnej situácie a pomôcť mi. Už viackrát ma v ťažkých chvíľach zaplavil nadprirodzený pokoj, ktorý mi dal Boh.“

Ak tomu človeku nič viac nepovieš a len tak od neho odídeš, veľmi mu to nepomôže. Možno trošku. V podstate mu tým hovoríš: „Som taký šťastný, že poznám Boha! Škoda, že ty nie. Maj sa pekne.“

To je strašné! Toto predsa nechceme.

Ale ak skombinuješ to, čo si zažil s Bohom, s tým, čo sa o ňom môže daný človek dočítať napr. na stránke EveryStudent.sk, dokážeš mu pomôcť oveľa viac. Kombinácia týchto dvoch faktorov účinok tvojho svedectva znásobí.

Po tom, ako si povedal niečo osobné o Božom pokoji, môžeš pokračovať napr. takto: „Aj ty môžeš zažiť takýto Boží pokoj. Neviem, či ti už niekto vysvetlil, ako môžeš aj ty takto spoznať Boha. Mohol by som ti odporučiť webstránku, kde môžeš nájsť odpovede na svoje otázky o Bohu? Dozvieš sa tam, ako môžeš nadviazať osobný vzťah s Bohom.“

Môžeš mu dať do ruky vizitku EveryStudent.sk alebo mu pošli odkaz: www.EveryStudent.sk. Stačí mu potom kliknúť na ten odkaz a je tam.

Ak ide o tvojho kamaráta, o pár dní sa ho na to môžeš opýtať. Budeš tak mať príležitosť pokračovať v rozhovore.

Ak je to niekto, koho si len tak náhodne stretol v autobuse, potravinách alebo kdekoľvek inde a možno ho už nikdy neuvidíš, budeš vedieť, že si urobil, čo bolo v tvojich silách. Denne vidíme, ako desiatky ľudí nadviažu vzťah s Bohom cez stránku EveryStudent.sk.

Skúsme si to zhrnúť: autentický príbeh z tvojho vlastného života je spoľahlivý nástroj, ktorý máš vždy poruke, či si študent, alebo už pracuješ.

Ľuďom takýmto prístupom ukazuješ, že ti na nich záleží. A oni to cítia. Vnímajú, že si autentický v tom, čo im hovoríš. Rešpektuješ ich schopnosť hľadať vlastné odpovede na svoje duchovné otázky a samostatne vyvodzovať závery. Nesnažíš sa im niečo nadiktovať, ale hľadáš spôsoby, ako im pomôcť.

Niekomu pomáha vedomie, že zodpovednosť vysvetliť evanjelium nie je na ňom. To že máš v talóne odkaz na dobrý zdroj, ti odbúra strach a môžeš sa plne sústrediť na to, aby si danému človeku ukázal, ako veľmi ho máš rád. Môžeš ho viac počúvať. Môžeš byť sám sebou. Môžeš mu ukázať, že ti na ňom záleží.

Ak sa stretnem s ateistom, nesnažím sa ho presvedčiť počas jednorazovej výmeny názorov. Viem, že lepšie porozumie dôvodom, prečo veriť v Boha, na stránke EveryStudent.sk, kde sa nemusí brániť ani obhajovať svoje názory. To neznamená, že nie som ochotná pustiť sa s ním do dvojhodinovej diskusie, práve naopak. Ale už necítim povinnosť to urobiť, aby som tomuto človeku pomohla, lebo viem že Boh môže použiť jeho v živote rôzne zdroje. Snažím sa pritom čo najviac počúvať jeho i Boha, aby som vedela, ktorý prístup zvoliť.

Ešte jeden nápad. Keď sa ťa ľudia opýtajú, čo robíš, môžeš im povedať: „Spolupracujem s jednou webstránkou, ktorá sa venuje ťažkým otázkam o živote a Bohu... napríklad prečo je život taký ťažký alebo aké sú dôkazy o existencii Boha.“

Väčšinou to otvorí priestor na dobrý rozhovor. Možno sa ťa na niečo opýtajú. Niektorí ľudia na to zareagovali takto:

Jedna žena mi povedala: „Ja som ateistka, ale stále hľadám.“
Niekto iný sa ma spýtal: „To je zaujímavé, ako si sa k tomu dostala?“
Ďalší muž (v lietadle) zvolal: „Nemôžem uveriť, že sedíte vedľa mňa. Musíme sa porozprávať!“

Ak nezareagujú, ale zmenia tému, je to fajn. Môžeš s nimi pokecať o niečom inom. Na konci rozhovoru povedz: „Nech sa páči. Vezmite si túto vizitku o tejto stránke (alebo: napíšem vám adresu tejto stránky). Myslím, že sa vám bude páčiť.“

Nasledujúce rozhovory sú z reálneho života. Pomôžu ti vidieť, ako to funguje:

1. Raz mi jeden chlapík prišiel opraviť počítač. Keď skončil, pustili sme sa do reči:

Ja:  „Všimol som si, že nosíte prívesok Svätého Krištofa.“
Opravár:  „Ach, áno, musím. Veľa cestujem.“
Ja:  „Jasné, rozumiem. Mohol by som vám odporučiť, aby ste sa obrátili na niekoho, kto je ešte vyššie ako Svätý Krištof – na Boha? Pretože Bohu na vás záleží! Chce vám pomôcť, viesť vás a starať sa o vás. Neviem, či ste sa niekedy zamýšľali nad tým, ako by ste mohli mať takýto blízky vzťah s Bohom... Mohla by som vám dať túto kartičku? Je na nej adresa webstránky, kde sa dozviete, ako môžete bližšie spoznať Boha.“ (Podala som mu vizitku EveryStudent.sk.)
Opravár:  „Super. Ďakujem pekne. Určite sa na to večer pozriem. Je to od vás veľmi milé. Ešte raz, vďaka.“

2. Raz v autobuse vedľa mňa sedela dievčina, ktorá si otvorila obrovskú knihu horoskopov v tvrdej väzbe (takmer mi ju položila na kolená) a opýtala sa ma:

Dievča:  „Aké ste znamenie?“
Ja:  Nuž, som rak.“ (Ihneď nalistovala príslušnú stranu a spoločne sme začali čítať.)
Ja:  „Dobre, toto sedí, toto tiež, aj toto. Fíha, tak toto určite nie. Ani toto. Vieš, ako je to s horoskopmi? Niečo z toho, čo píšu, o mne platí, a niečo nie. Ale keď ide o môj život, potrebujem niečo, na čo sa môžem vždy plne spoľahnúť. Len Boh ma dokonale pozná, pretože ma stvoril. Vie o mne všetko. A čo je ešte lepšie: chce ma v živote viesť. Chce sprevádzať každého, kto sa rozhodne nadviazať s ním vzťah. Dáva nám poznanie a múdrosť v tých najdôležitejších oblastiach nášho života. A je stopercentne spoľahlivý. Tu je webstránka, kde sa dozvieš, ako môžeš mať takýto vzťah s Bohom.“ (Napísala som jej: EveryStudent.sk)
Dievča:  Ďakujem, znie to zaujímavo. Pozriem sa na to.“

3. Muž, ktorý pri mne sedel v lietadle, sa ma opýtal:

On:  „Čo robíte?“
Ja:  „Spolupracujem s jednou webstránkou, ktorá sa zaoberá ťažkými otázkami o živote a Bohu... napríklad prečo je život taký ťažký alebo aké sú dôkazy o existencii Boha.
On:  „Jeden môj kamarát sa ma už dva roky snaží spasiť.“
Ja:  „A prečo váhate?“

Rozprávali sme sa dve hodiny. Vypočula som si všetky jeho námietky. Opýtal sa ma, ako by sa jeho život zmenil, keby prijal Ježiša do svojho života. Mal otázky ohľadom Ježišovho božstva, Biblie, čo znamená mať vzťah s Bohom atď. Na konci letu som mu povedala:

Ja:  „Nemali by ste prijať Ježiša do svojho života len preto, že to chce váš kamarát. Musíte byť presvedčený, že to je pravda. Musíte nájsť odpovede na svoje otázky o Bohu. Tu je odkaz na webstránku, kde nájdete dobré dôvody, prečo by ste mali prijať Ježiša do svojho života. Skúste si ju prezrieť a rozhodnite sa.
On:  „Ďakujem.“

4. Ďalší spolucestujúci v lietadle:

On:  „Zdravím. Kde robíte?“
Ja:  „Spolupracujem s jednou webstránkou, ktorá sa zaoberá ťažkými otázkami o živote a Bohu... napríklad prečo je život taký ťažký alebo aké sú dôkazy o existencii Boha.“
On:  „Hm... ako ste sa k tomu dostali?“
Ja:  „Bola som ateistka. Spoznala som sa s kresťankou, ktorej život som obdivovala. 1,5 roka som sa jej pýtala otázky. Jej dôkazy o Bohu prevážili moje dôkazy proti nemu. Poprosila som Boha, aby vstúpil do môjho života a zmenil ho.“ [moje 17-sekundové svedectvo]
On:  „Som ateista. Čo vás presvedčilo?“
Ja:  „Bola to najmä poloha Zeme voči Slnku a vlastnosti vody. Sú príliš presné na to, aby to bola len náhoda.“

Na konci letu som mu dala kartičku s adresou EveryStudent.sk. A na zadnú stranu som napísala: „Hľadanie pravdy“ – bezplatná emailová séria pre ateistov/skeptikov. Bol veľmi vďačný.

5. Taxikár:

Taxikár:  „Je veľmi ťažké nájsť vodičov. Uber nám to celé skomplikoval a ja sa bojím o svoju rodinu.“
Ja:  „Viem si to predstaviť. Určite je to pre vás ťažké. Viete, keď som sa ja obávala o svoju budúcnosť, zistila som, že Boh ma vedie a stará sa o mňa. Povedal vám už niekto o tom, ako môžete takto poznať Boha a dôverovať mu? Môžem vám dať kartičku s adresou webstránky, ktorá vám vysvetlí, ako môžete prísť k Bohu a mať istotu, že vás počuje?“
Taxikár:  „Ďakujem veľmi pekne. Je to od vás veľmi milé.“

Som presvedčená, že keď si pripravený naozaj niekomu pomôcť, Boh ti prinesie ľudí do cesty. Každý si vie na mobile nájsť EveryStudent.sk. Ľudia len potrebujú vedieť, kde hľadať. Môžeš mať toľko rozhovorov s ľuďmi... pri ktorých sa budete obaja cítiť dobre. Väčšina ľudí ti jednoducho povie: „Ďakujem veľmi pekne!“

Opýtaj sa otázku

Zdieľaj tento článok