Keď padneme
Čo s našimi hriechmi?!
Na daňový úrad prišiel anonymný list:
Vážení,
Posielam vám šek na stopäťdesiat dolárov. Minulý rok som klamal vo svojom daňovom priznaní a odvtedy neviem spávať. Ak budem mať stále problémy so spánkom, pošlem vám aj zvyšok.1
Všetci túžime po odpustení, keď urobíme niečo zlé. Ale odkiaľ toto odpustenie pochádza?
Ako kresťanovi ti boli odpustené všetky hriechy. Asi tomu veríš, keďže sa to píše v Biblii. Ale ako na to reaguješ? Môj priateľ, ktorý je kresťanský psychológ, hovorieva: „Niektorí kresťania neveria tomu, že zhrešili, iní zase neveria, že im bolo odpustené.“
Rád by som ti pomohol pochopiť podstatu tvojej hriešnosti aj podstatu Kristovho odpustenia.
Čo je hriech
Ernest Hemingway raz povedal, že ak je niečo morálne, cítime sa po tom dobre; ak je niečo nemorálne, cítime sa po tom zle. Mnoho ľudí žije podľa tohto populárneho pohľadu na hriech. Tento pohľad však nie je biblický. Podľa Biblie hriech je postoj, kedy chceme, aby bolo po našom, a nie tak, ako chce Boh.
Ako veľmi Bohu prekáža hriech? Nemôže ho vystáť! „Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo.“ (Habakuk 1, 13) „Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy.“ (1. Jánov list 1, 5)
Možno sa ti zdá, že je to nepodstatné. Nezaplatil predsa Ježiš za všetky tvoje hriechy? Prečo sa zaoberať hriechom, keď ťa Boh miluje a má s tvojím životom úžasné plány? Možno by si mal hriechy považovať iba za chyby – jednoduché prešľapy, ktoré v živote občas robíme. Omyl!
Boh to tak nevidí. Kvôli jedinému hriechu boli Adam a Eva vyhostení z raja. Kvôli hriechu zoslal Boh za čias Noacha potopu na celé obyvateľstvo zeme. Na mestá Sodomu a Gomoru zoslal oheň pre ich donebavolajúcu nemravnosť. Hriech zdržal Izraelitov na púšti štyridsať rokov.
Boh hriech nenávidí. My sa však pri hriechu často cítime dobre, a preto ho robíme. Podobne ako Adam a Eva, aj my si myslíme, že môžeme poznať zlo bez toho, aby nás ovládlo. Ale my nie sme ako Boh. Boh zlo pozná, ale nie je zlý, ani zlu nikdy nepodľahne. Naproti tomu, nás zlo priťahuje a poddávame sa mu.
Ako na nás vplýva hriech
Každý tvoj hriech zarmucuje Božieho Ducha prebývajúceho v tvojom vnútri, ktorý ťa z tohto hriechu usvedčuje (vyvolá v tebe pocit viny). Keď hrešíš, rozhoduješ sa žiť mimo Božej vôle. Boh ťa kvôli tomu neznenávidí, stále ťa miluje. No zarmucuje ho to: „Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia.“ (Efezanom 4, 30) Aby si chápal, ako ťa hriech ovplyvňuje, pozri sa na rozdiel medzi tvojím vzťahom s Bohom a tvojím spoločenstvom s ním.
| Tvoj vzťah s Bohom | Tvoje spoločenstvo s Bohom |
| Začal, keď si prijal Krista (Ján 1, 12) |
Začalo, keď si prijal Krista (Kolosanom 2, 6) |
| Trvá večne (1. Petrov list 1, 3-4) | Môže byť narušené (Žalm 32, 3-5) |
| Udržiava ho jedine Boh (Ján 10, 27-29) |
Čiastočne ho udržiavaš aj ty (1. Jánov list 1, 9) |
| Nikdy sa nezmení (Hebrejom 13, 5) |
Mení sa, keď páchaš hriech (Žalm 66, 18) |
Hriech nemá vplyv na tvoj večný vzťah s Bohom – ten začal, keď si uveril, že Kristus zaplatil za tvoje hriechy. Ježiš zomrel za všetky tvoje hriechy (minulé, súčasné aj budúce) dávno predtým, ako si prišiel na svet. Vďaka svojej viere v Ježiša si získal úplné odpustenie a Boh si ťa adoptoval do svojej rodiny. Tvoj vzťah s Bohom je navždy v bezpečí.
Hriech však narúša tvoje spoločenstvo s Bohom (spoločenstvo predstavuje neustále spojenie s Bohom, naše prežívanie jeho blízkosti). Ovplyvňuje tvoju komunikáciu s Bohom a bráni ti plniť Božiu vôľu. Kvôli hriechu nedokážeš vnímať, čo Kristus od teba chce: ako máš zmýšľať a konať.
V Žalme 32, 3-5 je napísané: „Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal. Veď dňom i nocou doliehala na mňa tvoja ruka. Moja životná sila vysychala ako v letnej páľave. Vyznal som ti svoj hriech a nezatajil svoju vinu. Povedal som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky. Ty si potom odpustil vinu môjho hriechu.“
Toto je správna reakcia na hriech. Žalmista svoj hriech nepopiera. Neanalyzuje ho do posledného detailu. Jednoducho ho vyznáva Bohu.
Vyznanie hriechu a pokánie
Čo znamená vyznať hriech a činiť pokánie? Po prvé, vyznať hriech doslova znamená súhlasiť s Bohom. Boh už vie o tom, že si zhrešil, takže s ním môžeš byť pokojne úprimný! „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ (1. Jánov list 1, 9) Vyznanie znamená otvorene priznať svoj hriech a prijať Boží postoj voči nemu.
Vyznávať hriechy neznamená žobrať Boha o odpustenie. Kristus už zaplatil za všetky naše hriechy a Božie odpustenie nám je k dispozícii, len čo svoje zlyhania vyznáme. Boh ti môže okamžite odpustiť vďaka Kristovej smrti na kríži, nie vďaka vehementnosti či pokore, s akou svoj hriech vyznáš.
Pokánie nie je len o ľútosti, ale aj o zmene. Je to zmena tvojho konania v súvislosti s určitým hriechom. Je to prejav tvojho súhlasu s Bohom, že si konal nesprávne a že vo svojom hriechu už viac nechceš pokračovať.
Ale ešte stále sa cítim vinný!
Prídu chvíle, keď budeš stále cítiť pocity viny, aj keď si svoj hriech už vyznal. Vyčítať si svoje hrozné previnenia sa nám zdá akési duchovné a domnievame sa, že ak sa budeme ponižovať, Bohu sa bude naša pokora páčiť.
Boh sa na nás však pozerá inak. Súčasťou nášho vyznávania hriechov je aj ďakovanie Bohu za to, že za všetky naše hriechy zaplatil Kristus. Boh hovorí: „...zľutujem sa nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem.“ (Hebrejom 8, 12) Ďakovanie si vyžaduje vieru, pretože ním reaguješ na pravdu, ktorú o tebe zjavuje Biblia, a nie na svoje pocity. Sebaponižovanie a výčitky sa zameriavajú na hriech, a nie na Krista a jeho odpustenie.
Niekedy aj pokušenie mylne pokladáme za hriech. Pamätaj však, že každý čelí pokušeniam. Dokonca aj Ježiš bol pokúšaný, ale mu nepodľahol – nezhrešil. Keď sa ocitneš v pokušení, netrestaj sa. Máš možnosť vzoprieť sa myšlienkam, ktoré ťa zvádzajú na zlé, a prosiť Boha, aby ti dal silu vyvarovať sa hriechu. Necíť sa kvôli pokušeniu previnilo. Tento verš sa môžeš naučiť a pripomínať si ho vždy, keď budeš zápasiť s pokušením: „Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť.“ (1. list Korinťanom 10, 13)
Boh ti odpustil úplne všetko, čoho si sa dopustil. „A tak teraz už nejestvuje odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.“ (Rimanom 8, 1) Boh nepozerá spätne na tvoje hriechy a zlyhania, aby ťa za ne odsúdil. Ani ty sa viac neobzeraj. Ako sme spomínali, Boh vyhlasuje: „... a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem“ (Hebrejom 10,17). Ťarcha viny sa zdvihla! Prijmi dokonalé Božie odpustenie.
„Veď zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti.“ (Rimanom 8, 2) Život kresťana je o slobode: o slobode od pocitov viny a o slobode žiť tak, ako to zamýšľa Boh, čo je rozhodne ten najuspokojivejší spôsob života. Je to proces rastu, keď sa stávame podobní Kristovi a stále viac odzrkadľujeme jeho charakter. A rast si vyžaduje čas!
1. Charles Swindoll, Come Before Winter (Príď pred zimou). Portland, OR: Multnomah Press, 1985, str. 89.
