Je krst potrebný?
V Jánovi 1, 12 sa píše, čo je potrebné, aby sme sa stali kresťanmi: „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“ To isté slovo „veriť“ použil Ján vo svojom evanjeliu deväťdesiatdeväťkrát. To slovo v pôvodine nevyjadruje len intelektuálny súhlas, ale plné spoľahnutie sa, úplnú dôveru v Ježiša.
Celý List Rimanom vysvetľuje, že človek vstupuje do vzťahu s Bohom prostredníctvom viery. V kapitolách 2 až 4 (a hlavne v 4. kapitole) Pavol obšírne vysvetľuje, že Abrahám bol spasený a ospravedlnený Bohom len vďaka svojej viere v neho – a nie vďaka obriezke. V 2. verši Pavol hovorí o obriezke ako o „skutku“, a o skutkoch neustále opakoval, že neprinášajú spasenie. Ak by bol Abrahám ospravedlnený vďaka obriezke, mal by niečo, čím sa môže pred ľuďmi chváliť (4, 2), nie však pred Bohom. Boh prijíma ľudí a pozýva ich do vzťahu s ním na základe ich viery; ak niekto. „...verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného...“ (4, 5)
Súčasťou spasenia je tzv. duchovný krst. Keď uveríme, sme v neho pokrstení v Ježiša Krista (Rimanom 6, 3-4). Aj keď je tento krst duchovný, je veľmi skutočný – podobne ako skutočnosť, že sme boli s Ježišom ukrižovaní (Rimanom 6, 5), je duchovnej povahy, neudialo sa to fyzicky.
Všetci veriaci v Ježiša Krista by mali poslúchnuť jeho prikázanie dať sa pokrstiť (Matúš 28, 19), keďže krst vodou je verejným potvrdením nášho rozhodnutia nasledovať Ježiša a ilustruje našu smrť, pochovanie a zmŕtvychvstanie s Kristom, o ktorom sa píše v Rimanom 6, 3-4 (pozri odkaz vyššie). Samotný krst však nie je nevyhnutný pre spasenie ani sa nerovná spaseniu. Spasenie sme dostali z milosti a jedine cez vieru (Efezanom 2, 8-9; 1. Jánov 5, 11-13; Ján 3, 16; Lukáš 7, 50; Rimanom 10, 9-10; Skutky 16, 30-31; Rimanom 1, 16-17; 2. Timotejovi 3, 15; 1. Petrov 1, 3-5 a 9). Krst vodou je vonkajším znakom našej vnútornej – duchovnej – premeny, očistenia a toho, že sme sa stali súčasťou Kristovho tela (Rimanom 6, 1-16).
Keď sa niekto dá pokrstiť vodou, verejne tým vyjadruje svoju príslušnosť k telu Kristovmu – cirkvi. Dokazuje tým ostatným, že verí v Ježiša a že k nemu patrí. Nespasil ho jeho krst, ale jeho viera v Ježiša. Krst je len potvrdením toho, čo o danom človeku v tom bode už platí: že verí v Ježiša. V 15. kapitole Jánovho evanjelia, v Liste Rimanom 8, 9-10 aj na iných miestach sa hovorí o tom, že Ježiš žije v nás od chvíle, keď v neho uveríme.
Vo chvíli, keď prijmeme Ježiša Krista, sme pokrstení Duchom Svätým. V 1. liste Korinťanom 12, 12-13 sa píše: „Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ V Efezanom 1, 13-14 sa zase píše: „V ňom ste aj vy, ktorí ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a uverili mu, dostali pečať prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je zárukou nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.“ Aj 8. kapitola Listu Rimanom rozsiahlo hovorí o tom, že Duch Svätý prebýva v tých, čo uverili.
