Spoznávanie Ježiša
Spoznaj, čo Ježiš učil o svojej identite – o tom, kým je...
Ak si odovzdal svoj život Ježišovi, nadviazal si s ním vzťah. To je úžasný začiatok! Aj tu je to však podbné ako v akomkoľvek inom vzťahu: ak chceš tento vzťah rozvíjať, potrebuješ Ježiša viac spoznať.
Najlepším spôsobom, ako spoznať Ježiša, je prečítať si, čo o sebe hovorí on sám v evanjeliách. Evanjeliá sú prvé knihy Nového zákona. Význam slova evanjelium je „dobrá správa“ – evanjeliá prinášajú dobrú správu o Ježišovi Kristovi. Boli napísané v 1. storočí, niektoré priamo Ježišovými učeníkmi, iné podľa výpovedí očitých svedkov udalostí počas Ježišovho života.
Ježiš sa narodil v 4. alebo 5. roku pred n. l. (náš kalendár je v tom trochu posunutý). Izraelský národ bol pod nadvládou cudzích okupantov takmer nepretržite od 7. storočia pred n. l. a Židia bojovali o zachovanie svojej národnej identity. Každý veriaci Žid žil v nádeji, že jedného dňa sa zjaví Mesiáš a prinesie ich národu vyslobodenie spod rímskej nadvlády. Mesiáš (gr. Christos) je hebrejské slovo a znamená „pomazaný“. (Žiaľ, v našom chápaní slovo „pomazaný“ veľa neznamená. No podľa Biblie je Pomazaný osobou vyvolenou Bohom.) Kristus je teda titul, nie Ježišovo priezvisko.
Väčšina záznamov v evanjeliách sa venuje zhruba trom rokom, ktoré Ježiš strávil kázaním v okolí Galilejského mora a v iných častiach Izraela. Hovoria o živote a vyučovaní jedinečnej osoby. Vysvetľujú, že Ježiš dokazoval svoju božskú moc uzdravovaním chorých, slepých a chromých, kriesením mŕtvych, kráčaním po vode, utíšením búrky na mori a pod. Ježišovo učenie sa nezakladalo na prehnanom zákonníctve a vonkajších prejavoch zbožnosti, ktoré boli charakteristické pre vtedajší judaizmus. Masy Izraelcov si Ježiša veľmi obľúbili.
Počas svojho pôsobenia sa Ježiš snažil pritiahnuť pozornosť ľudí na seba. Ľud očakával politického osloboditeľa. Náboženskí predstavitelia zas chceli, aby ľudia uznávali ich autoritu a zbožnosť. Ježiš neuspokojil priania ani jednej z týchto skupín.
Pozrime sa teraz na štyri udalosti z Evanjelia podľa Jána, aby sme zistili, čo o sebe Ježiš hovoril.
Ján, 5. kapitola: Ježiš hovorí o Bohu ako o svojom Otcovi
V piatej kapitole Jánovho evanjelia Ježiša konfrontujú židovskí náboženskí vodcovia, pretože uzdravil chorého počas sabatu (židovský deň odpočinku). Akékoľvek vynaloženie námahy v tento deň považovali za porušenie Božieho prikázania zachovávať deň odpočinku. Kodifikácia toho, čo bolo počas sabatu dovolené a čo nie, bola po mnohých storočiach čoraz detailnejšia. Ježišov čin porušil striktné pravidlá farizejov.
Ježiš obhajoval svoj čin uzdravenia počas sabatu tým, že Boh, ktorý udržiava celý svet, nikdy neodpočíva, ale neustále pracuje. Nikdy počas dejín ľudstva Boh neprestal konať dobro: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem“ (Ján 5, 17). Preto mali Židia ešte väčšiu túžbu ho zabiť, lebo nielenže porušil zákon o sobote, ale hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, čím sa robil rovným s Bohom (Ján 5, 17-18).
Židia považovali toto Ježišovo tvrdenie za donebavolajúce rúhanie. Po stáročia okupácie rôznymi národmi Židia podstúpili ukrutné utrpenie, len aby zostali verní uctievaniu Jahveho, jediného pravého Boha. Ako si mohol Ježiš, dobrý Žid, dovoliť tvrdiť, že je rovný Bohu?
Ján, 8. kapitola: Ježiš tvrdí, že existuje večne
O tri kapitoly neskôr Ježiš opäť vedie spor so židovskými vodcami. Nachádzajú sa v Jeruzaleme počas Sviatku stánkov, kedy si Židia pripomínali, ako Boh vyviedol Mojžiša a izraelský národ z Egypta do zasľúbenej zeme.
V tomto rozhovore Ježiš vyslovil niekoľko tvrdení. Povedal, že je svetlom sveta, že môže vyslobodiť človeka z moci hriechu a že nikto, kto v neho verí, nezomrie. Židovskí vodcovia boli opäť rozhorčení týmito pre nich absurdnými tvrdeniami, ale ho nechali ďalej hovoriť v nádeji, že v jeho tvrdeniach nájdu nejaké protirečenia. Ešte ani samotný Abrahám, ctený a obdivovaný zakladateľ judaizmu, sa nevyhlasoval za nesmrteľného, tak ako to mohol tvrdiť tento syn tesára?
Ježiš odpovedal: „Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa. Židia mu povedali: Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma? Ježiš im odpovedal: Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, JA SOM! Tu zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho...“ (Ján 8, 56-59)
Jeho slová boli o to poburujúcejšie, že použil výraz JA SOM. V Starej zmluve, keď Mojžiš hľadal stratenú ovcu na púšti, uvidel horiaci ker. Keď sa priblížil ku kru, Boh prehovoril k Mojžišovi a povedal mu, aby sa vrátil do Egypta a vyviedol izraelský národ z otroctva. Boh uistil Mojžiša, že bude s ním.
Mojžiš sa opýtal Boha, čo má Izraelcom povedať o tom, kto ho poslal. Boh odpovedal: JA SOM, ktorý som; a dodal: Izraelitom povieš: „JA SOM ma poslal k vám“ (2. Mojžišova 3, 14). JA SOM ani tak nebolo označením Boha, ale skôr označením Božej nekonečnej existencie, zvrchovanosti a absolútnej schopnosti vyviesť Izraelitov z ich otroctva. Ježiš si pripisoval rovnaké meno a moc.
Ján, 10. kapitola: Ježiš tvrdí, že je rovnocenný s Bohom
Toto tretie tvrdenie je zaznamenané v 10. kapitole Evanjelia podľa Jána. Nastala Slávnosť posvätenia chrámu, tzv. Chanuka. Ježiš bol opäť v Jeruzaleme a davy, ako aj náboženskí vodcovia, medzi sebou špekulovali: Vyhlási Ježiš o sebe, že je Mesiáš? Podľa tradície sa mal Mesiáš objaviť počas jedného z veľkých sviatkov.
Židovskí vodcovia sa zhromaždili okolo Ježiša a spýtali sa ho, či je on Mesiáš. Možno, že sa ho na to pýtali z úprimnej zvedavosti, no je pravdepodobnejšie, že to mala byť pasca. Chceli ho donútiť povedať niečo, kvôli čomu by ho mohli zatknúť a popraviť. Namiesto priamej odpovede im Ježiš odpovedal, že už im raz povedal, kto je, a aj tak mu neverili:
„Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete? Židia mu odpovedali: Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ (Ján 10, 27-33)
Ján, 11. kapitola: Ježiš učí, že ponúka večný život
Lazár, Ježišov blízky priateľ, ochorel. Žil v Betánii, vzdialenej asi tri kilometre na východ od Jeruzalema. Ježiš bol v tom čase oveľa ďalej smerom na východ, pri rieke Jordán. Keď sa dopočul, že Lazár je chorý, počkal ešte dva dni. Kým prišiel do Betánie, Lazár už bol mŕtvy a pochovaný.
Marta, Lazárova sestra, vyšla Ježišovi naproti a vyčítala mu, že jej brat by bol ešte nažive, keby bol Ježiš prišiel skôr. Počúvaj pokračovanie ich rozhovoru:
„Ježiš jej povedal: Tvoj brat vstane z mŕtvych! Marta mu povedala: Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň. Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu? Povedala mu: Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ (Ján 11, 23-27)
Ježiš sa presunul k jaskyni, v ktorej bol pochovaný Lazár. Nahlas sa modlil a ďakoval Otcovi za to, že ho vypočuje: „Ja som vedel, že ma vždy vypočuješ, ale pre zástup, ktorý tu stojí, som to povedal, aby uverili, že si ma ty poslal.“ (Ján 11, 42) Keď sa domodlil, prikázal Lazárovi, aby vyšiel z hrobu a muž, ktorý bol ešte pred chvíľou mŕtvy, vyšiel von, zabalený v pohrebnom plátne.
Čo znamenajú Ježišove tvrdenia, že je Boh
Ježišove tvrdenia o sebe samom sa nám môžu zdať extravagantné: jeho rovnosť a jednota s Bohom, jeho večná existencia ešte pred stvorením sveta, on ako zdroj večného života. Toto nie sú tvrdenia obyčajného smrteľníka (teda aspoň takého, ktorý by bol pri zmysloch). Ježiš taktiež tvrdil, že má konečnú autoritu nad celou zemou, že sa jedného dňa vráti, aby súdil zem, že môže odpúšťať hriechy a že je jedinou cestou k Bohu. Tvrdil, že môže dať život a zasýtiť najväčší hlad človeka. Nazýval sám seba Synom človeka, čo je starozákonný termín pre Mesiáša. Dovolil, aby ho ostatní uctievali, hoci Židom bolo dovolené ucitevať jedine Boha.
Počas súdu pred ukrižovaním Ježiša židovskí vodcovia povedali rímskemu prefektovi Pilátovi: „My máme zákon a podľa toho zákona musí zomrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“ (Ján 19, 7)
Ježiš Nazaretský nebol zabitý preto, čo urobil, ale preto, čo o sebe tvrdil. C. S. Lewis, profesor literatúry na Univerzite v Cambridge, ktorý od skepticizmu prešiel ku kresťanstvu, napísal:
„Chcel by som predísť tomu, aby niekto povedal tú skutočne bláznivú vec, čo ľudia často o Kristovi hovoria: Som ochotný akceptovať Ježiša ako veľkého učiteľa morálky, ale neberiem jeho tvrdenie, že je Bohom. Niečo také jednoducho nemôžeme povedať. Človek, ktorý by nebol nič viac než človek a pritom hovoril také veci ako Ježiš, by nebol veľkým učiteľom morálky. Buď by to bol šialenec – asi na úrovni človeka, ktorý o sebe vyhlasuje, že je vajce na trdo – alebo by to bol rovno diabol z pekla. Musíte si vybrať. Buď tento muž bol a je Boží Syn, alebo to bol šialenec, ak nie niečo ešte horšie.“1
Ježišov život a učenie sú jedinečné
Spomedzi všetkých zakladateľov veľkých svetových náboženstiev jedine Kristus o sebe tvrdil, že je Boh! Abrahám, Mohamed, Konfucius, Budha – ani jeden z nich netvrdil, že je bohom. Napríklad Budha na sklonku svojho života povedal svojim učeníkom, aby sa nezaoberali spomienkami na neho, ale aby si pamätali jeho učenie o Ceste k osvieteniu.
Každý z týchto zakladateľov svetových náboženstiev by mohol byť vyňatý zo svojho učenia bez toho, že by dané náboženstvo utrpelo vážnu ujmu. No kresťanstvo je postavené na Kristovi, na tom, čo o sebe tvrdil a čo robil. Vo svojom učení je takmer až prehnane sebastredný. Čo iné by sme mohli povedať o niekom, kto hovorí: „Ja som cesta, pravda, i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (Ján 14, 6)? Ak sú však Ježišove slová pravdivé, potom sú tieto vyjadrenia plné nádeje. Môžeme poznať Boha, pretože Ježiš je Boh.
Plne Bohom a plne človekom
Ježiš Kristus nie je len plne Bohom, je aj plne človekom. Okúsil hlad a smäd, samotu, bolesť zrady a odmietnutia. Pretrpel poníženie, keď nahý visel na kríži. Zažíval pokušenie. Jedol skutočné jedlo, ronil skutočné slzy pri smrti priateľa a pri ukrižovaní mu tiekla skutočná krv. Dokonca aj jeho zmŕtvychvstanie bolo fyzické. Ježiš Kristus bol plne človekom.
Čo znamená pre nás, že Ježiš bol plne Bohom a plne človekom?
1. Keďže Ježiš je Boh, zaslúži si naše uctievanie. Mali by sme k nemu pristupovať ako k Bohu, s úctou a bázňou. Ježiš nie je nás kamoš, on je náš Pán.
To, že Ježiš je naším Pánom, znamená, že mu dovolíme, aby viedol každú oblasť nášho života: nielen náš náboženský život a uctievanie, ale aj našu kariéru, našu rodinu, naše financie a naše postoje. Náš vzťah s Ježišom by mal ovplyvniť naše vzťahy s inými, aj to, čo pozeráme v televízii či na internete. Podriadenie týchto oblastí Ježišovi nás nedostane do neba, jednoducho by to mala byť naša prirodzená reakcia na to, že s nami nadviazal večný vzťah. On je tvojím mocným Pánom, miluj a uctievaj ho.
2. Keďže Ježiš je Boh, dokáže zvládnuť všetky naše problémy. Neexistuje nič, čo by Boh nemohol prekonať. Ježiš je „JA SOM“, ktorý dokáže urobiť všetko. Tvrdí, že všetky veci v našom živote budú slúžiť na naše dobro (Rimanom 8, 28), ba dokonca „môže nad toto všetko učiniť omnoho viac“ (Efezanom 3, 20). Keď Ježiša lepšie spoznáš, aj ty sám budeš vidieť, že má moc naplniť v tvojom živote všetko, čo zasľúbil.
3. Keďže Ježiš je Boh, dokázal nás zmieriť s Bohom. Ježiš je viac než len priateľ. Je naším Spasiteľom, naším Záchrancom.
4. Keďže Ježiš je plne človekom, dokáže sa vžiť do našich potrieb a problémov. Neexistuje nič, čím práve prechádzame, čomu by nerozumel, „lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže pomáhať pokúšaným“ (Hebrejom 2, 18). Žil medzi nami, a preto dokonale rozumie tomu, čo cítime.
5. To, že Ježiš bol plne človekom, potvrdzuje našu ľudskosť. Nestaneme sa viac „kresťanskí“, ak budeme menej „ľudskí“. Boh nás stvoril na svoj obraz a chce, aby sme sa tešili zo života aj so všetkými možnosťami, ktoré ponúka. Každého z nás obdaroval talentmi a schopnosťami, ktoré by sme mali ďalej rozvíjať.
To neznamená, že ak budeme nasledovať Ježiša, budeme vždy zdraví a bohatí. Bude to chcieť osobné obete. Možno sa budeš musieť vzdať niečoho, čo ti je pohodlné: starého životného štýlu či návykov, kariéry, finančného úspechu, niektorých vzťahov, azda i svojho života! Vpusti Ježišovo učenie do svojho života, uč sa od neho a spoliehaj sa naňho. To je presne to, čo robí tento život úžasným.
(1) C. S. Lewis, Hovory (Porta Libri, 2015), s. 76 – 77
